Pre zaujímavosť uvádzam hrubý preklad z historického geologického žurnálu z roku 1911 o Oplentovej diere.
Nová jaskyňa v okolí osady Fajnoráci. (Nitrianska župa)
barónka Ida Wattenwyl
Severozápadne od obce Vrbové, pozdĺž cesty na Brezovú, sa približne v strede cesty z Vrbového nachádza osada Fanjnoráci. Na východnom konci tejto malej osady, sotva 200m severne od cesty, vystupujú pomerne príkre skaly, v ktorých už z diaľky vidiet vchod do jaskyne.
Skalná stena pozostáva z vápenca z obdobia stredného Triasu a patria do ladinského stupňa. Ladinský stupeň možme pozorovať už v južných Alpách, kde sú Wetterling Kalk (vápenec) a dolomity velmi dobre vyvinuté. V Malých Karpatoch bol Wetterlingský vápenec považovaný za kriedový. V geologickej mape okolia Trnavy a Hlohovca ( geológov – Hauer, Stache a Wolf) vydanej v roku 1863 v mierke 1: 144 000 je tento vápenec este zaradený do obdobia Kriedy. Wetterlingský vápenec a dolomity sa v tejto oblasti ťahajú severovýchodným smerom od Jablonice a končia v oblasti nad jaskyňou . Severne a južne v blízkosti jaskyne sú eocénne útvary. Samotná jaskyňa je podľa doterajsích poznatkov zo svetlosivého vrstevnatého vápenca z obdobia stredného Triasu.
Vchod do jaskyne je dosť široký, takže každý môže pohodlne vojsť. Oproti vchodu sa nachádza malá nika bez pokračovania a dajú sa tu nájsť nanajvýš pukliny. Vľavo je vidieť dve chodby, ktoré sú však zavalané a tak sa nedá zistiť či a ako ďaleko pokračujú. Vpravo vidíme malý otvor, ktorý je dosť úzky, takže trochu silnejšia osoba sa sotva preplazí. Akonáhle sme sa cez úzky otvor preplazili, pokračovala asi 8m dlhá chodba, ktorou sa dá vzpriamene prejsť. Šírka chodby je asi 1m. Na konci chodby je opäť malý otvor z ktorého vyletelo stovky netopierov, ktoré potom zmizli dole v šachte. Toto prehĺbenie vo forme šachty je asi 10m hlboké. Na dne tejto priepasti stojíme pred malou horizontálnou dierou, do ktorej sa dá preplaziť ešte ťažšie. Za dierou sa nachádza malá nika, v ktorej môžu pohodlne vzpriamene stáť dve osoby. Pri podlahe niky sme videli otvor, ktorý viedol nahor a bol prekrytý veľkým kamenným blokom. Kam vedie tento otvor nevieme.
V celej jaskyni sa nachádza množstvo puklín. Vodu v jaskyne nie je vidieť, aj keď steny sú viac alebo menej vlhké. Na podlahe jaskyne nie je hlina, ale len skaly. Táto jaskyňa patrí medzi mladšie, pri ktorých dažďová voda okrem mechanického pôsobenia v chodbách pôsobí v úzkych puklinách chemicky a rozpúšťa horninu. Vývoj kvapľov v jaskyni je možno otázkou ďalších storočí.
Ľudia volajú túto jaskyňu – Oplentova.
*
V oblasti prírodných vied patrí aj prieskum jaskýň k najťažším úlohám. To znamená byť aj dobrým turistom a okrem toho mať všeobecne určitý zmysel pre prírodu. Pani barónka Wattenwyl patrí k takým ľuďom a celý život okrem aktivít v kruhu rodiny si nachádza čas aj pre pozorovanie a výskum prírody. Objavila aj hore spomínanú jaskyňu. Prešla ju a opísala. Tým, že názov Oplentova je skoro nevyslovitelný a ani nič neznamená, rozhodol som sa túto jaskyňu pomenovať podľa objaviteľky – jaskyňa Ida.
Heinrich Horusitzky
Geologický žurnál z roku 1911 – Földtani Közlöny, 41, Budapest, 220-221
Földtani Közlöny, 41,Budapest, 220-221
hrubý preklad z nemčiny: Peter Wirth
