Pri prechádzke lesom nad Pustou Vsou môžete natrafiť na zaujímavosť – pomník mladého baróna Alberta von Wattenwyl (*16.12.1896,+15.01.1917) a veľký drevený kríž. obrázok

Pomník vo mne hneď vzbudil zvedavosť. Prečo má tu v lese pomník nejaký barón? Čo to bol zač?

Od miestnych ľudí som sa dozvedel, že mladý barón zahynul pri polovačke. Zaujímavosťou je tiež, že jeho verný pes údajne tak dlho smútil nad miestom jeho nešťastia, že zahynul aj on. Na osudnom mieste má teda hrob aj šľachticov verný štvornohý priateľ.

V skutočnosti zomrel Albert, tak ako jeho otec Leopold, na tuberkulózu (suchoty). [6]

Na náhrobnom kameni sú okrem mena a dátumov narodenia a úmrtia, vytesané aj verše nemeckéko romantického básnika Ernsta Schulzeho, ktorý mal podobný osud ako mladý barón a jeho otec.

Zomrel tiež v mladom veku na suchoty.

WAS WIR BERGEN                                     ČO UKRÝVAME

IN DEN SÄRGEN                                         V TRUHLE

IST DER ERDE KLEID.                                 JE ŠAT, KTORÝ PATRÍ ZEMI

WAS WIR LIEBEN                                       ČO MILUJEME

IST GEBLIEBEN                                          OSTALO

BLEIBT IN EWIGKEIT.                                OSTÁVA NA VEČNOSŤ

[6]

Neďaleko hrobu mala rodina letohrádok zo začiatku dvadsiateho storočia. Bohužiaľ nezachoval sa a obec takto prišla o ďalšiu zaujímavosť, ktorá by učite vhodne dotvárala tento krásny kraj aj o diela ľúdí pôsobiacich v tomto priestore.

Údajne ho pred prechodom frontu vypálili Nemci v roku 1945. [6]

Barón, celým menom Albert Anatol Pavol Anton von Wattenwyl, sa narodil 16.decembra 1896 v neďalekých Borovciach.

Výrez z matriky s narodením Alberta von Wattenwyl

Jeho otec bol barón Leopold von Wattenwyl (*1.11.1861 Viedeň; [1],[2],[6], +5.7.1911 Borovce) a matka Ida von Podstatzky (*18.2.1874 Litenčice, +19.11.1943 Bludov; [2]).

Bývali vo Viedni, Borovciach č.39 a v Litenčiciach (na moravskom sídle manželkinej rodiny). Okrem Alberta mali ešte dvoch synov a jednu dcéru. [1]

Albertoví rodičia – Leopold a Ida na zámku v Litenčiciach v roku 1896. Na fotografii tiež rodičia Idy – Teodor von Podstatzky a Gabriela rod. zo Žerotína a mladšia sestra Idy – Zdenka. [3]

V súčasnosti je kúria v Borovciach ( dnes súpisné č. 59 ) bohužiaľ v žalostnom stave, napriek tomu, že je to národná kultúrna pamiatka NKP č. 778/1.

Fotografia kúrie v Borovciach z roku 1980. Zdroj: Fotodokumentácia ku kronike obce Borovce, rok 1980, list č.5. Foto: Ľubomír Varačka. Vďaka za príspevok – pani Anne Blahovcovej z Boroviec.

Rod Wattenwyl je starý doposiaľ existujúci rod zo Švajčiarska. Pôvodne z obce Wattenwil neskôr z mesta Thun v kantone Bern [4]. Po mužskej línii bývali dôstojníkmi v rakúskych a holandských službách, richtári, správcovia (Bern, Lausanne). [1]

Niklaus von Wattenwyl *1492 bol diakonom, kanonikom. V roku 1525 prijal reformáciu. Bol Zwingliho priateľ.

Konrad von Wattenwyl *cca1350 rytier.   [1]

Pokiaľ vás zajímajú predkovia Wattenwylovcov, môžete preskúmať:

rodokmeň-diagram

rodokmeň-tabulka

Z matkinej strany patril Albert do rodiny Podstatských z Prusinovíc. Jej otec bol Theodor von Podstatzky-Prussinowitz a Thonsern. Matka bola Gabrriele ze Žerotína. [2]

Pokiaľ vás zaujíma rodokmeň Podstatských.

Zaujímavou osobou bola Albertová matka, Ida von Wattenwyll (von Podstatzky). Bola pravdepodobne činorodá a všestranná. Ľudia hovorili, že maľovala. Na internete som našiel dokonca jej príspevok do geologického žurnálu z roku 1911 (Földtani Közlöny, 41,Budapest, 220-221). Opisuje tam Oplentovu dieru aj s popisom vnútorných priestorov. Trochu komicky vyznieva doslov za jej článkom, kde autor doslovu hovori, že slovo “Oplentova” je skoro nevysloviteľné a bude volať jaskyňu po barónke “jaskyňa Ida”  [5].  Hrubý preklad článku.

V roku 1908 darovala Ida Wattenwyl sochu Lurdskej Panny Márie do kaplnky Nanebovzatia Panny Márie v Borovciach.

Pátranie po letohrádku

S malou operatívnou skupinkou sme sa rozhodli pohľadať čo ostalo po letohrádku. Bez problémov sme nad Pustou Vsou pri lesnej ceste nad priehradou našli pozostatok betónovej “vane”, zopár zbytkov šambrány, ktorou boli pravdepodobne obrúbené okná a úlomky tehál vyrobených podľa všetkého vo Vrbovom.

Podarilo sa nám tiež získať xerokópiu obrázku letohrádku.  V tejto súvislosti ďakujem Dušanovi Boorovi a Sveťovi Noskovi, ktorí mi xerokópiu sprostredkovali od pani Čiernej, ktorej touto cestou tiež ďakujem.

jún 2016

Pod patronátom družstva z Kočína rekonštrukcia, resp. znovuvybudovanie pomníka s úpravou okolia. K storočnici úmrtia mladého baróna má byť údajne spomienková slávnosť, ktorej sa majú podľa informácii zúčastniť aj rodinný príslušníci.

júl 2016

Prosím vás, pokiaľ máte informácie k tejto téme alebo dokonca fotografie zámočku, prípadne iné pripomienkové predmety, kontaktujte ma. Rád by som článok doplnil o nové informácie a vylepšil ho. Takto sprostredkujeme ďalší kúsok do mozaiky histórie Prašníka a jeho okolia.

Poskytnuté fotografie alebo iné upomienkové predmety po prefotení samozrejme vrátim.

Ďakujem

                                                                                                                                         Peter Wirth

Použitá literatúra

1. http://www.bernergeschlechter.ch

2. http://patricus.info/Rodokmeny/Podstatzky.txt

3. Ľ. Bosák, P. Kýška; Barónka-pamiatka na barónov, Hlas Vrbového 18/2012, s.6-7

4. http://de.wikipedia.org/wiki/Wattenwyl_%28Patrizierfamilie%29

5. I. Wattenwyl; Földtani Közlöny, 41,Budapest 1911, 220-221

6. Ľ. Bosák, P. Kýška; Vrbovská ročenka 2014, Vrbovské rozličnosti, Vrbové 2013