Na článku sa pracuje. Zatiaľ som na mape naznačil miesta, kde sa na Prašníku mlyny nachádzali a vypísal pár základných údajov, ktoré som zistil.  mapa mlynov

Vychádzal som zo štúdia starých máp, historického katastra z roku 1899  [5], súčasného katastra a obhliadky v teréne. Množstvo mlynov ma prekvapilo, nečakal som taký počet. Zaslúžene má Prašník v erbe mlyn.

Mlyny som nazýval podľa údajov uvedených na starých mapách, prípadne podľa umiestnenia alebo niekdajších majiteľov.

Mlyny na potoku Holeška v obci Prašník

I.       Bachárov mlyn ( Školudov )

II.      Mikloškov mlyn ( Mockov )

III.     Wernerov mlyn

IV.     Devátnikov mlyn ( Frndákov mlyn, Bumbálu mlyn )

V.      Dobrovodských valcový mlyn

VI.     Bajcárov mlyn

VII.    Mlyn u Kováčov

VIII.   Mlyn pod Hrabinu

IX.     Mlyn u Lajdov – dolný

X.      Mlyn u Lajdov – horný

XI.     Mlyn u Fajnorov – dolný

XII.    Mlyn u Fajnorov – horný ( Fajnorácky mlyn )

XIII.   Mlyn u Pavelčákov – dolný

XIV.   Mlyn u Pavelčákov – horný

XV.    Mlyn u Hrotkov

Mlyn pri prameni Holešky – Lopušná ( mimo katastra obce )

Mlyny na Podkylavskom potoku v obci Prašník

XVI.  Bosákov mlyn

XVII. Mlyn Prášnik

XVIII.   Mlyn u Boorov

Mlyny v miestnej časti obce Prašník – Pustá Ves

XIX.   Mlyn pod Brezinkou

XX.  pod Koňom, Brehy ( v súčasnosti začiatok priehrady – pravdepodobne píla )

 

I. Bachárov mlyn ( Školudov )

Číslo parcely – kataster z r.1899:       4198

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:     Michal Bachár

– Objekt ani parcela dnes neexistuje – zatopené priehradou Čerenec.

– V 2. a 3. vojenskom mapovaní Rakúsko-Uhorska je uvedený ako Bachárov mlyn.

– 18.12.1918 sa usadil na Prašníku Viliam Školuda (1876-1945), mlynár z Trstína, ktorý si vzal za manželku Ľudmilu Aranku Bachárovú (1885-1950). V miestach, kde teraz začína priehrada Čerenec, postavil mlyn a neskôr pílu. [1]

Bola to asi mlynárska svadba, lebo za ženu si zobral Ľudmilu Bachárovú. Podľa priezviska myslím, že to bola dcéra mlynára Bachára, ktorý tam mal mlyn.
Bachárov mlyn v tej časti sa uvádza už v druhom vojenskom mapovaní rakúsko-uhorska z rokov 1806-1869.

Dnes, podľa mlynára Školudu, volajú časť obce v okolí – u Školudov.

II. Mikloškov mlyn ( Mockov )

Číslo parcely – kataster z r.1899 :   4206

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Ján Mikloška a manž. Mária r. Malá 2/4

Ján Mocko a manž. Mária r. Michaličková 1/4

Ján Nikodém a manž. Kristína r. Jurenková 1/4

Číslo parcely – kataster z r.2014:   4206/3

– r. 1933, Bratia Štefan a Ivan Mockovci odkúpili od Rudolfa Miklošku mlyn na Prašníku. Pred znárodnením v roku 1950 bol prerobený na elektrický pohon. Po reštitúcii a odkúpení mlyna za cenu vynaložených investícií v r. 1992, Svetozár Mocko so synom Svetozárom ml., mlyn sprevádzkovali a mleli grahamovú múku. Po smrti otca v roku 2001, ukončil v roku 2006 Svetozár Mocko ml. jeho prevádzkovanie. Mlyn je stále funkčný, má 6 párov valcových stolíc a mohol by mlieť všetky druhy múky. Jeho ďalší osud je nateraz otázny a pán S. Mocko uvažuje aj nad technickým múzeom s reálnymi ukážkami funkcie mlyna.

[1],  [8], [9], [10]

III. Wernerov mlyn

Číslo parcely – kataster z r.1899:      4417

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:     Ignác Werner a manž. Róza r. Wertheimer

Číslo parcely – kataster z r.2014:      4417

– Podľa rozprávania pani Zity Noskovej, v päťdesiatych rokoch, pred elektrifikáciou obce, zriadil Štefan Nosko v bývalom mlyne elektráreň a práčovňu na vodný pohon pomocou mlynského kolesa. Zabezpečovala elektrinu pre tri objekty vrátane obecného úradu. Pani Zitka si s úsmevom zaspomínala ako pri slabom prúde vody blikali žiarovky.

– Objekt neexistuje.

IV. Devátnikov mlyn ( Frndákov mlyn, Bumbálu mlyn )

Číslo parcely – kataster z r.1899:      8569

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Ján Boor ( Devátnik ) 37/84

Štefan Boor ( Devátnik ) 37/84

Štefan Bumbál 7/84

Štefan Ďuriš Frndák ( Chrabor ) 3/84

Číslo parcely – kataster z r.2014:      8569

– V 2. a 3. vojenskom mapovaní Rakúsko-Uhorska je uvedený ako Frndákov mlyn.

– V katastri z r. 1909 je uvedený ako Bumbálu mlyn.

– Národná kultúrna pamiatka NKP, číslo ÚZPF 2342/1

– Objekt existuje. Slúži ako objekt s občasným bývaním – chalupa. Stav vyžaduje rekonštrukciu. Nevhodná prístavba garáže – vhodné by bolo v rámci rekonštrukcie realizovať aspoň iné materiálové riešenie jej fasády, okien a dverí, aby nenarúšala pôvodný objekt.

Fotografie, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Trnava, 1984, autor – Fratrič

   

– Objekt predstavuje mlyn karpatského typu z druhej polovice 19. storočia. Má zachovaný pôvodný charakteristický vzhľad exteriéru a takmer kompletné strojno-technické zariadenie. Pôvodne bol mlyn zariadený na jeden pár mlynských kameňov. Približne v rokoch 1930-1934 bol zmodernizovaný a kameňové zloženie nahradili tri páry valcov. Pracoval na horný vodný náhon, a ani v rámci modernizácie nebol prebudovaný na turbínový pohon. V prevádzke bol do roku 1951. [6]

V. Dobrovodských valcový mlyn

Číslo parcely – kataster z r.1899:       8537

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:     Štefan Dobrovodský

Číslo parcely – kataster z r.2014:       8537/2

– V 2. a 3. vojenskom mapovaní Rakúsko-Uhorska je uvedený ako Dobrovodských mlyn.

– Z objektu ostali len obvodové steny bez strechy a stropov. Okolie a vnútro domu značne zarastené vegetáciou.

Fotografie, 2014

     

VI. Bajcarov mlyn

– V 2.vojenskom mapovaní Rakúsko-Uhorska je naznačený na Dúbrave.

– Objekt neexistuje.

VII. Mlyn u Kováčov

Číslo parcely – kataster z r.1899:    8425

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Ján Boor ( Nademlinski ) 8/320

Ján Jánoš 9/320

Štefan Lajda 8/320

Zuzana Lajdová 8/320

Pavol Lajda ( ) 8/320

Štefan Milčík 30/320

Ján Mosný 126/320

Martin Mosný 62/320

Anna Mosná r. Jánošová, manž. Martina Mosného 8/320

Štefan Nikodém 16/320

Číslo parcely – kataster z r.2014:    8425

– Objekt existuje.

Fotografie, 2014-2017

   

VIII.   Mlyn pod Hrabinu

Číslo parcely – kataster z r.1899:    8382

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Juraj Fajnor ( Pavelčák ) a manž. Katarína Lajdová 1/4

Tomáš Fajnor a manž. Zuzana Lajdová 1/4

Štefan Lajda ( zadný) 1/4

Ján Lajda ( zadný ) 1/4

Číslo parcely – kataster z r.2014:    838…

– Objekt existuje. V zlom stave. Náhon zasypaný.

Fotografie, 2014

 

– Dňa 13. marca 1945 prišlo 8 až 9 nemeckých vojakov do mlyna Jána Lajdu, kde našli ležať v posteli 91 ročného Jána Lajdu. Žiadali od neho legitimáciu a keď sa nemohol preukázať, vzali ho a viedli smerom ku kopanici Kováči. Pred odvedením ho zbili a cestou, keď pre jeho starobu nemohol ísť rýchlo, bili ho a kopali. Lajda cestou niekoľko krát padol. Videli to Samuel Lajda a posluhovačka Jána Lajdu. [7]

IX. Mlyn u Lajdov – dolný

Číslo parcely – kataster z r.1899:    9149

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Lajdovci

Fajnorovci

veľa vlastníkov, väčšina Lajdovcov

vlastníci s naväčším podielom – Lajda a Fajnor

Číslo parcely – kataster z r.2014:    9149

– Objekt neexistuje.

Upomienka na mlyn, 2014

X. Mlyn u Lajdov – horný

Číslo parcely – kataster z r.1899:    9156

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Štefan Bielka 1/4

Štefan Lajda ( zadný ) 1/4

Ján Lajda ( zadný ) 1/4

Ján Remiáš 1/4

Číslo parcely – kataster z r.2014:    9156

– Objekt existuje.

Fotografia, 2014

XI. Mlyn u Fajnorov – dolný

Číslo parcely – kataster z r.1899:    9512

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Štefan Fajnor ( po Jurovi ) 1/8

Štefan Fajnor ( po Martinovi ) 1/8

Štefan Fajnor ( Mizerák ) 1/8

Jánoš Fajnor ( Mizerák po Martinovi ) 1/8

Anna Karlíková r. Hučková, manž. Daniela Karlíka 4/8

Číslo parcely – kataster z r.2014:    9512/1

– Objekt neexistuje. Ostala časť kamenného múriku s oceľovou oskou kolesa.

Fotografie, 2014

        

XII. Mlyn u Fajnorov – horný ( Fajnorácky mlyn )

Číslo parcely – kataster z r.1899:    9659

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:     uvedené je – Fajnoráci

Číslo parcely – kataster z r.2014:    9659

– Objekt neexistuje. Istý čas za socializmu fungoval ako obchod. Po roku 1989 bol predaný, asanovaný.

– „U Fajnorov si mlynár dokázal napríklad vybudovať dômyselné kaskádovité sústavy kanálov, pomocou ktorých sa mu podarilo dostať vodu z potoka hore kopcom,” tvrdí prašnícky rodák Roman Nikodém. [2]

XIII. Mlyn u Pavelčákov – dolný

Číslo parcely – kataster z r.1899:    9760

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Štefan Dobrovodský 1/13

Juraj Fajnor ( Janči ) 1/13

Juraj Fajnor ( Pavelčák ) 1/13

Štefan Fajnor ( Janči ) 1/13

Štefan Fajnor ( po Paľovi ) 1/13

Ján Fajnor ( Gelo ) 1/13

Ján Fajnor ( ) 1/13

Ján Fajnor ( Janči ) 1/13

Ján Fajnor ( po Paľovi ) 1/13

Ján Fajnor ( Šenkárik ) 1/13

Martin Fajnor ( Gelo ) 1/13

Pavol Fajnor ( Janči ) 1/13

Ján Lagát 1/13

Číslo parcely – kataster z r.2014:    nenašiel som

– Objekt neexistuje. Dnes je v tých miestach objekt vodární – zdroj pitnej vody.

       

Za poskytnuté obrázky ďakujem Sveťovi a Milke Noskovcom, pani Nižňanskej, ktorí mi xerokópiu sprostredkovali od pani Čiernej, ktorej touto cestou tiež ďakujem.

XIV. Mlyn u Pavelčákov – horný

Číslo parcely – kataster z r.1899:    9858

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Juraj Bajcar 5/30

Anna Fajnorová 5/30

Ján Fajnor ( Šenkár ) 5/30

Ján Fajnor 5/30

Ján Nosko 2/30

Štefan Pavelčák 2/30

Ján Pavelčák ( ) 2/30

Pavol Pavelčák ( ) 2/30

Číslo parcely – kataster z r.2014:

– Objekt neexistuje. Ostala časť kamennej steny, múriku pri náhone.

Fotografie, 2014

        

XV. Mlyn u Hrotkov

Číslo parcely – kataster z r.1899:    9938

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Katarína Fajnorová r.Nosková, manž.Pavla Fajnora 2/16

Ján Kuchtík ( po Jurovi ) 2/16

Štefan Nosko ( po Jurovi ) 1/16

Štefan Nosko ( po Janovi ) 4/16

Ján Nosko ( po Janovi ) 4/16

Ján Nosko ( Kováč ) 1/16

Martin Nosko 2/16

Číslo parcely – kataster z r.2014:

– Objekt neexistuje.

Mlyn pri prameni Holešky – Lopušná ( mimo katastra obce )

Číslo parcely – kataster z r.1899:

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Číslo parcely – kataster z r.2016:

XVI. Bosákov mlyn

Číslo parcely – kataster z r.1899: nenachádza sa. Objekt už pravdepodobne neexistoval.

XVII. Mlyn Prášnik

Číslo parcely – kataster z r.1899:     4555

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Juraj Mozolák a manž. Anna r. Marušicová 1/20

Ján Mozolák 1/20

Martin Mozolák 1/20

Pavol Mozolák 1/20

S. Mozolák 1/20

Pavol Škodáček 15/20

Číslo parcely – kataster z r.2014:

– Objekt neexistuje.

XVIII. Mlyn u Boorov

Číslo parcely – kataster z r.1899:    6358

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Juraj Boor ( Chovanec ) 4/18

Štefan Boor ( Nademlinsky ) 1/18

Štefan Boor ( Šenkár ) 3/18

Ján Boor ( Chovanec ) 2/18

Ján Boor ( Nademlinsky ) 1/18

Martin Boor ( Chovanec ) 2/18

Martin Boor ( Devátnik ) 2/18

Martin Boor ( Šenkár ) ( ) 3/18

Číslo parcely – kataster z r.2014:

– Objekt je v rekonštrukcii s prístavbou.

Fotografie, 2014

     

– V roku 1982 sa tu nakrúcal film „Kozinský mlyn“. [2]

XIX. Mlyn pod Brezinkou

Číslo parcely – kataster z r.1899:    2421

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Číslo parcely – kataster z r.2014:

– Objekt neexistuje. Údajne v priebehu 20. storočia už nefungoval.

XX. pod Koňom, Brehy ( Priehrada )

Číslo parcely – kataster z r.1899:    1915

Vlastníci podľa katastra z r. 1899:

Číslo parcely – kataster z r.2014:

– Objekt neexistuje. Nie je isté či to bol mlyn, ale existoval tam náhon a koleso – možno píla. V 30.tych rokoch 20. storočia už údajne nefungoval. V tých miestach je teraz koniec priehrady.

 

Použitá literatúra

1. Ľ.Bosák, P.Kýška; Mestečko naše Vrbové, Vrbové 2008

2. Adriana Drahovská: V Prašníku stavali mlyny aj za peniaze z Ameriky, Piešťanský týždeň 28.02.2009

3. Druhé vojenské mapovanie Rakúsko-Uhorska …

4. Tretie vojenské mapovanie Rakúsko-Uhorska …

5. Kataster z roku 1899-1909, Úrad geodézie,kartografie a katastra Slovenskej republiky

6. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Trnava

7. Zápisnica okresného žandárskeho veliteľstva Piešťany zo 14. Marca 1945, č.186/45, vo veci Bielko Štefan a spol. z Pustej Vsi – poškodení nemeckou brannou mocou. Fotografia sa nachádza v pamätnej izbe SNP v Pustej Vsi.

8. Starý mlyn, ktorý prestavali bratia Mockovci, múku nemelie, MY Trnava – 6. november 2007

9. Mlynárska história 11 – Osobnosti – Svetozár Mocko, PNky.sk – 3. apríla 2011

10. Grahamovú múku mleli jediný na Slovensku, Piešťanský týždeň – 27. januára 2018

 

Prosím vás, pokiaľ máte informácie k tejto téme alebo dokonca fotografie, prípadne iné pripomienkové predmety, kontaktujte ma. Rád by som článok doplnil o nové informácie a vylepšil ho. Takto sprostredkujeme ďalší kúsok do mozaiky histórie Prašníka a jeho okolia.

Poskytnuté fotografie alebo iné upomienkové predmety po prefotení samozrejme vrátim.

Ďakujem

                                                                                                                                         Peter Wirth

Linky na články o mlynoch na Prašníku:

V Prašníku stavali mlyny aj za peniaze z Ameriky

Svetozár Mocko