Na článku sa pracuje. Zatiaľ som na mape naznačil miesta, kde sa na Prašníku mlyny nachádzali a vypísal pár základných údajov, ktoré som zistil. mapa mlynov
Vychádzal som zo štúdia starých máp, historického katastra z roku 1899 [5], súčasného katastra a obhliadky v teréne. Množstvo mlynov ma prekvapilo, nečakal som taký počet. Zaslúžene má Prašník v erbe mlyn.
Mlyny som nazýval podľa údajov uvedených na starých mapách, prípadne podľa umiestnenia alebo niekdajších majiteľov.
Mlyny na potoku Holeška v obci Prašník
I. Bachárov mlyn ( Školudov )
II. Mikloškov mlyn ( Mockov )
III. Wernerov mlyn
IV. Devátnikov mlyn ( Frndákov mlyn, Bumbálu mlyn )
V. Dobrovodských valcový mlyn
VI. Bajcárov mlyn
VII. Mlyn u Kováčov
VIII. Mlyn pod Hrabinu
IX. Mlyn u Lajdov – dolný
X. Mlyn u Lajdov – horný
XI. Mlyn u Fajnorov – dolný
XII. Mlyn u Fajnorov – horný ( Fajnorácky mlyn )
XIII. Mlyn u Pavelčákov – dolný
XIV. Mlyn u Pavelčákov – horný
XV. Mlyn u Hrotkov
Mlyn pri prameni Holešky – Lopušná ( mimo katastra obce )
Mlyny na Podkylavskom potoku v obci Prašník
XVI. Bosákov mlyn
XVII. Mlyn Prášnik
XVIII. Mlyn u Boorov
Mlyny v miestnej časti obce Prašník – Pustá Ves
XIX. Mlyn pod Brezinkou
XX. pod Koňom, Brehy ( v súčasnosti začiatok priehrady – pravdepodobne píla )
I. Bachárov mlyn ( Školudov )
Číslo parcely – kataster z r.1899: 4198
Vlastníci podľa katastra z r. 1899: Michal Bachár
– Objekt ani parcela dnes neexistuje – zatopené priehradou Čerenec.
– V 2. a 3. vojenskom mapovaní Rakúsko-Uhorska je uvedený ako Bachárov mlyn.
– 18.12.1918 sa usadil na Prašníku Viliam Školuda (1876-1945), mlynár z Trstína, ktorý si vzal za manželku Ľudmilu Aranku Bachárovú (1885-1950). V miestach, kde teraz začína priehrada Čerenec, postavil mlyn a neskôr pílu. [1]
Bola to asi mlynárska svadba, lebo za ženu si zobral Ľudmilu Bachárovú. Podľa priezviska myslím, že to bola dcéra mlynára Bachára, ktorý tam mal mlyn.
Bachárov mlyn v tej časti sa uvádza už v druhom vojenskom mapovaní rakúsko-uhorska z rokov 1806-1869.
Dnes, podľa mlynára Školudu, volajú časť obce v okolí – u Školudov.
II. Mikloškov mlyn ( Mockov )
Číslo parcely – kataster z r.1899 : 4206
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Ján Mikloška a manž. Mária r. Malá 2/4
Ján Mocko a manž. Mária r. Michaličková 1/4
Ján Nikodém a manž. Kristína r. Jurenková 1/4
Číslo parcely – kataster z r.2014: 4206/3
– r. 1933, Bratia Štefan a Ivan Mockovci odkúpili od Rudolfa Miklošku mlyn na Prašníku. Pred znárodnením v roku 1950 bol prerobený na elektrický pohon. Po reštitúcii a odkúpení mlyna za cenu vynaložených investícií v r. 1992, Svetozár Mocko so synom Svetozárom ml., mlyn sprevádzkovali a mleli grahamovú múku. Po smrti otca v roku 2001, ukončil v roku 2006 Svetozár Mocko ml. jeho prevádzkovanie. Mlyn je stále funkčný, má 6 párov valcových stolíc a mohol by mlieť všetky druhy múky. Jeho ďalší osud je nateraz otázny a pán S. Mocko uvažuje aj nad technickým múzeom s reálnymi ukážkami funkcie mlyna.
[1], [8], [9], [10]
III. Wernerov mlyn
Číslo parcely – kataster z r.1899: 4417
Vlastníci podľa katastra z r. 1899: Ignác Werner a manž. Róza r. Wertheimer
Číslo parcely – kataster z r.2014: 4417
– Podľa rozprávania pani Zity Noskovej, v päťdesiatych rokoch, pred elektrifikáciou obce, zriadil Štefan Nosko v bývalom mlyne elektráreň a práčovňu na vodný pohon pomocou mlynského kolesa. Zabezpečovala elektrinu pre tri objekty vrátane obecného úradu. Pani Zitka si s úsmevom zaspomínala ako pri slabom prúde vody blikali žiarovky.
– Objekt neexistuje.
IV. Devátnikov mlyn ( Frndákov mlyn, Bumbálu mlyn )
Číslo parcely – kataster z r.1899: 8569
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Ján Boor ( Devátnik ) 37/84
Štefan Boor ( Devátnik ) 37/84
Štefan Bumbál 7/84
Štefan Ďuriš Frndák ( Chrabor ) 3/84
Číslo parcely – kataster z r.2014: 8569
– V 2. a 3. vojenskom mapovaní Rakúsko-Uhorska je uvedený ako Frndákov mlyn.
– V katastri z r. 1909 je uvedený ako Bumbálu mlyn.
– Národná kultúrna pamiatka NKP, číslo ÚZPF 2342/1
– Objekt existuje. Slúži ako objekt s občasným bývaním – chalupa. Stav vyžaduje rekonštrukciu. Nevhodná prístavba garáže – vhodné by bolo v rámci rekonštrukcie realizovať aspoň iné materiálové riešenie jej fasády, okien a dverí, aby nenarúšala pôvodný objekt.
Fotografie, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Trnava, 1984, autor – Fratrič
– Objekt predstavuje mlyn karpatského typu z druhej polovice 19. storočia. Má zachovaný pôvodný charakteristický vzhľad exteriéru a takmer kompletné strojno-technické zariadenie. Pôvodne bol mlyn zariadený na jeden pár mlynských kameňov. Približne v rokoch 1930-1934 bol zmodernizovaný a kameňové zloženie nahradili tri páry valcov. Pracoval na horný vodný náhon, a ani v rámci modernizácie nebol prebudovaný na turbínový pohon. V prevádzke bol do roku 1951. [6]
V. Dobrovodských valcový mlyn
Číslo parcely – kataster z r.1899: 8537
Vlastníci podľa katastra z r. 1899: Štefan Dobrovodský
Číslo parcely – kataster z r.2014: 8537/2
– V 2. a 3. vojenskom mapovaní Rakúsko-Uhorska je uvedený ako Dobrovodských mlyn.
– Z objektu ostali len obvodové steny bez strechy a stropov. Okolie a vnútro domu značne zarastené vegetáciou.
Fotografie, 2014
VI. Bajcarov mlyn
– V 2.vojenskom mapovaní Rakúsko-Uhorska je naznačený na Dúbrave.
– Objekt neexistuje.
VII. Mlyn u Kováčov
Číslo parcely – kataster z r.1899: 8425
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Ján Boor ( Nademlinski ) 8/320
Ján Jánoš 9/320
Štefan Lajda 8/320
Zuzana Lajdová 8/320
Pavol Lajda ( ) 8/320
Štefan Milčík 30/320
Ján Mosný 126/320
Martin Mosný 62/320
Anna Mosná r. Jánošová, manž. Martina Mosného 8/320
Štefan Nikodém 16/320
Číslo parcely – kataster z r.2014: 8425
– Objekt existuje.
Fotografie, 2014-2017
VIII. Mlyn pod Hrabinu
Číslo parcely – kataster z r.1899: 8382
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Juraj Fajnor ( Pavelčák ) a manž. Katarína Lajdová 1/4
Tomáš Fajnor a manž. Zuzana Lajdová 1/4
Štefan Lajda ( zadný) 1/4
Ján Lajda ( zadný ) 1/4
Číslo parcely – kataster z r.2014: 838…
– Objekt existuje. V zlom stave. Náhon zasypaný.
Fotografie, 2014
– Dňa 13. marca 1945 prišlo 8 až 9 nemeckých vojakov do mlyna Jána Lajdu, kde našli ležať v posteli 91 ročného Jána Lajdu. Žiadali od neho legitimáciu a keď sa nemohol preukázať, vzali ho a viedli smerom ku kopanici Kováči. Pred odvedením ho zbili a cestou, keď pre jeho starobu nemohol ísť rýchlo, bili ho a kopali. Lajda cestou niekoľko krát padol. Videli to Samuel Lajda a posluhovačka Jána Lajdu. [7]
IX. Mlyn u Lajdov – dolný
Číslo parcely – kataster z r.1899: 9149
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Lajdovci
Fajnorovci
veľa vlastníkov, väčšina Lajdovcov
vlastníci s naväčším podielom – Lajda a Fajnor
Číslo parcely – kataster z r.2014: 9149
– Objekt neexistuje.
Upomienka na mlyn, 2014
X. Mlyn u Lajdov – horný
Číslo parcely – kataster z r.1899: 9156
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Štefan Bielka 1/4
Štefan Lajda ( zadný ) 1/4
Ján Lajda ( zadný ) 1/4
Ján Remiáš 1/4
Číslo parcely – kataster z r.2014: 9156
– Objekt existuje.
Fotografia, 2014
XI. Mlyn u Fajnorov – dolný
Číslo parcely – kataster z r.1899: 9512
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Štefan Fajnor ( po Jurovi ) 1/8
Štefan Fajnor ( po Martinovi ) 1/8
Štefan Fajnor ( Mizerák ) 1/8
Jánoš Fajnor ( Mizerák po Martinovi ) 1/8
Anna Karlíková r. Hučková, manž. Daniela Karlíka 4/8
Číslo parcely – kataster z r.2014: 9512/1
– Objekt neexistuje. Ostala časť kamenného múriku s oceľovou oskou kolesa.
Fotografie, 2014
XII. Mlyn u Fajnorov – horný ( Fajnorácky mlyn )
Číslo parcely – kataster z r.1899: 9659
Vlastníci podľa katastra z r. 1899: uvedené je – Fajnoráci
Číslo parcely – kataster z r.2014: 9659
– Objekt neexistuje. Istý čas za socializmu fungoval ako obchod. Po roku 1989 bol predaný, asanovaný.
– „U Fajnorov si mlynár dokázal napríklad vybudovať dômyselné kaskádovité sústavy kanálov, pomocou ktorých sa mu podarilo dostať vodu z potoka hore kopcom,” tvrdí prašnícky rodák Roman Nikodém. [2]
XIII. Mlyn u Pavelčákov – dolný
Číslo parcely – kataster z r.1899: 9760
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Štefan Dobrovodský 1/13
Juraj Fajnor ( Janči ) 1/13
Juraj Fajnor ( Pavelčák ) 1/13
Štefan Fajnor ( Janči ) 1/13
Štefan Fajnor ( po Paľovi ) 1/13
Ján Fajnor ( Gelo ) 1/13
Ján Fajnor ( ) 1/13
Ján Fajnor ( Janči ) 1/13
Ján Fajnor ( po Paľovi ) 1/13
Ján Fajnor ( Šenkárik ) 1/13
Martin Fajnor ( Gelo ) 1/13
Pavol Fajnor ( Janči ) 1/13
Ján Lagát 1/13
Číslo parcely – kataster z r.2014: nenašiel som
– Objekt neexistuje. Dnes je v tých miestach objekt vodární – zdroj pitnej vody.
Za poskytnuté obrázky ďakujem Sveťovi a Milke Noskovcom, pani Nižňanskej, ktorí mi xerokópiu sprostredkovali od pani Čiernej, ktorej touto cestou tiež ďakujem.
XIV. Mlyn u Pavelčákov – horný
Číslo parcely – kataster z r.1899: 9858
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Juraj Bajcar 5/30
Anna Fajnorová 5/30
Ján Fajnor ( Šenkár ) 5/30
Ján Fajnor 5/30
Ján Nosko 2/30
Štefan Pavelčák 2/30
Ján Pavelčák ( ) 2/30
Pavol Pavelčák ( ) 2/30
Číslo parcely – kataster z r.2014:
– Objekt neexistuje. Ostala časť kamennej steny, múriku pri náhone.
Fotografie, 2014
XV. Mlyn u Hrotkov
Číslo parcely – kataster z r.1899: 9938
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Katarína Fajnorová r.Nosková, manž.Pavla Fajnora 2/16
Ján Kuchtík ( po Jurovi ) 2/16
Štefan Nosko ( po Jurovi ) 1/16
Štefan Nosko ( po Janovi ) 4/16
Ján Nosko ( po Janovi ) 4/16
Ján Nosko ( Kováč ) 1/16
Martin Nosko 2/16
Číslo parcely – kataster z r.2014:
– Objekt neexistuje.
Mlyn pri prameni Holešky – Lopušná ( mimo katastra obce )
Číslo parcely – kataster z r.1899:
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Číslo parcely – kataster z r.2016:
XVI. Bosákov mlyn
Číslo parcely – kataster z r.1899: nenachádza sa. Objekt už pravdepodobne neexistoval.
XVII. Mlyn Prášnik
Číslo parcely – kataster z r.1899: 4555
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Juraj Mozolák a manž. Anna r. Marušicová 1/20
Ján Mozolák 1/20
Martin Mozolák 1/20
Pavol Mozolák 1/20
S. Mozolák 1/20
Pavol Škodáček 15/20
Číslo parcely – kataster z r.2014:
– Objekt neexistuje.
XVIII. Mlyn u Boorov
Číslo parcely – kataster z r.1899: 6358
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Juraj Boor ( Chovanec ) 4/18
Štefan Boor ( Nademlinsky ) 1/18
Štefan Boor ( Šenkár ) 3/18
Ján Boor ( Chovanec ) 2/18
Ján Boor ( Nademlinsky ) 1/18
Martin Boor ( Chovanec ) 2/18
Martin Boor ( Devátnik ) 2/18
Martin Boor ( Šenkár ) ( ) 3/18
Číslo parcely – kataster z r.2014:
– Objekt je v rekonštrukcii s prístavbou.
Fotografie, 2014
– V roku 1982 sa tu nakrúcal film „Kozinský mlyn“. [2]
XIX. Mlyn pod Brezinkou
Číslo parcely – kataster z r.1899: 2421
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Číslo parcely – kataster z r.2014:
– Objekt neexistuje. Údajne v priebehu 20. storočia už nefungoval.
XX. pod Koňom, Brehy ( Priehrada )
Číslo parcely – kataster z r.1899: 1915
Vlastníci podľa katastra z r. 1899:
Číslo parcely – kataster z r.2014:
– Objekt neexistuje. Nie je isté či to bol mlyn, ale existoval tam náhon a koleso – možno píla. V 30.tych rokoch 20. storočia už údajne nefungoval. V tých miestach je teraz koniec priehrady.
Použitá literatúra
1. Ľ.Bosák, P.Kýška; Mestečko naše Vrbové, Vrbové 2008
2. Adriana Drahovská: V Prašníku stavali mlyny aj za peniaze z Ameriky, Piešťanský týždeň 28.02.2009
3. Druhé vojenské mapovanie Rakúsko-Uhorska …
4. Tretie vojenské mapovanie Rakúsko-Uhorska …
5. Kataster z roku 1899-1909, Úrad geodézie,kartografie a katastra Slovenskej republiky
6. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Trnava
7. Zápisnica okresného žandárskeho veliteľstva Piešťany zo 14. Marca 1945, č.186/45, vo veci Bielko Štefan a spol. z Pustej Vsi – poškodení nemeckou brannou mocou. Fotografia sa nachádza v pamätnej izbe SNP v Pustej Vsi.
8. Starý mlyn, ktorý prestavali bratia Mockovci, múku nemelie, MY Trnava – 6. november 2007
9. Mlynárska história 11 – Osobnosti – Svetozár Mocko, PNky.sk – 3. apríla 2011
10. Grahamovú múku mleli jediný na Slovensku, Piešťanský týždeň – 27. januára 2018
Prosím vás, pokiaľ máte informácie k tejto téme alebo dokonca fotografie, prípadne iné pripomienkové predmety, kontaktujte ma. Rád by som článok doplnil o nové informácie a vylepšil ho. Takto sprostredkujeme ďalší kúsok do mozaiky histórie Prašníka a jeho okolia.
Poskytnuté fotografie alebo iné upomienkové predmety po prefotení samozrejme vrátim.
Ďakujem
Peter Wirth
Linky na články o mlynoch na Prašníku:
Vážený pán Wirth,
so záujmom som si prečítal Váš článok o mlynoch na Prašníku a Holeške. Velmi by ma zaujímal osod mojich predkov Jána lajdu (apenka), jeho otca Jána – tiež mlynára a dalších. Z rozprávania mi je známe este meno Georgius Lajda, který bol pravdepodobne starým otcom Jána Lajdu-apenka. Mohol by ste ma kontaktovat?
Dakujem.
Želám pekný den
Dr. Juraj Lajda
Praha